OPONICE. Pred niekoľkými storočiami majiteľ knižnice, oponický gróf Anton Juraj Apponyi kúpil do svojej zbierky vzácnu guttenbergovu bibliu. Niekoľko rokov sa nachádzala v grófovej zbierke, nakoniec však bola v roku 1892 predaná v aukčnej sieni Sotheby`s.
Knihy obsahujú krásne ilustrácie. FOTO: (OŠ)
Keďže táto vzácna kniha bola kedysi súčasťou Apponyiovskej knižnice, jej návštevníci majú počas celého marca možnosť vidieť vzácne knihy, ktoré vznikli po objavení kníhtlače.
Cirkev stratila monopol na informácie
„Chceme ľuďom vysvetliť, čo spôsobil Guttenberg vynálezom kníhtlače. Cirkev stratila monopol na šírenie informácií a knihy sa rozšírili medzi ľudí. Takto sa napríklad rozšírila aj informácia o objavení Ameriky,“ povedal správca Apponyovskej knižnice Peter Králik.
Ako nám prezradila Jana Cabadajová, vedúca Odboru Správy historických knižničných fondov a dokumentov Slovenskej národnej knižnice, výstava je zameraná najmä na biblie. „Snažili sme sa vybrať knihy, ktoré sú typické pre obdobie 15. storočia. Máme tu napríklad panteológiu, v ktorej je spísané celé teologické učenie do 15. storočia. Krásne nám reprezentuje inkunábulu, teda prvotlač,“ povedala Cabadajová. V prvotlačiach bol síce text vytlačený na tlačiarenskom stroji, no každá kniha bola stále originál, pretože každý majiteľ si ju nechal vyzdobiť podľa svojho vkusu a finančných možností. Snažili sa tak zachovať krásu rukopisných kódexov zo stredoveku, ktoré boli maľované ručne. Preto boli tieto knihy veľmi drahé. „Je to ako keby ste si dnes kúpili Ferrari. Vtedy to bol luxusný tovar,“ prezradila nám Jana Cabadajová s tým, že na miestach, kde sa chodili mnísi modliť, bola kniha pripútaná reťazou, aby ju nikto neukradol.
Knihy majú rôznu minulosť
Na výstave nechýba Biblia Germanica z roku 1477, Benátska biblia, ktorá sa na Slovensku vystavuje iba zriedka, či knižka Umenie zomierať (Ars moriendi). Unikátom je aj biblia Martina Luthera, ktorá má 1680 strán, 32 celostranových drevorezových ilustrácií a barokovú výzdobu.
Každá z kníh má rôzny osud. Do Slovenskej národnej knižnice sa knihy väčšinou dostali z františkánskych, jezuitských, či kapucínskych kláštorov. Mnoho kníh pochádza aj zo znárodnených kaštieľov, teda šľachtických knižníc. Niektoré vzácnejšie knihy darovali národovci pri zakladaní Slovenskej národnej knižnice.
Výstava však neprebieha formou klasickej expozície a knihy nie sú vystavené v sklenených vitrínach. Knihy sú predstavené prostredníctvom dramatizácie, v ktorej sa stretáva staré s novým. Mnísi prepisujúci knihy, v skriptóriach kontrastujú so súčasnosťou, v ktorej sa čoraz viac čítajú elektronické knihy.
Peter Králik si do príbehu vybral františkánov aj preto, lebo nebyť františkána Vševlada Jozefa Gajdoša, knižnica by dnes už možno neexistovala. Gajdoš v roku 1956 prišiel do knižnice plnej hlodavcov, aby ju dal do poriadku. Za dva roky skatalogizoval všetky knihy a rozdelil ich do 17 vedných odborov. Keď však svoju prácu dokončil, Matica Slovenská sa mu odmenila výpoveďou.
V zahraničí získal Jozef Gajdoš množstvo ocenení, no ale ani jedno si nemohol prevziať.
Výstava Guttenbergova knižnica zožala minulý rok obrovský úspech. Počas jedenástich dní ju navštívilo asi 5-tisíc ľudí. Preto bude tento rok prístupná počas celého marca.
