NITRIANSKA BLATNICA. V topoľčianskom regióne zachraňovala sezónu až slnečnica, pretože včelársky rok sa začal mimoriadne slabo. "Pod Marhátom sme mali problém hneď v úvode včelárskej sezóny s repkou. Vlani poľnohospodárom nevzišla, na jar bola taká slabá, že ju museli vyorávať," konštatoval včelár z Nitrianskej Blatnice Jozef Štefaňák. S dvoma vozmi na kolesách a 40 včelími rodinami kočoval za repkou do Bojnej. "Čo som mal doma, to som ani nevyberal, nebolo čo."
Po repke prišla agátová sezóna, ktorá tiež včelárov nepotešila. Sucho počas kvitnutia agátu sa prejavilo na tvorbe nektáru. Extrémne suchá poznačili aj ďalšie rastliny, lipu a gaštan jedlý, ale aj medovicu. Včelársku sezónu ukončila slnečnica, ktorá bola podľa slov Štefaňáka pomerne dobrá. V minulom roku mal skúsený včelár 86 včelstiev, v tomto roku ich rozšíril na 105. "V dobrom roku dokážem vyrobiť štyri až päť ton medu, tento rok bol podstatne slabší," zhodnotil sezónu.
Slabá sezóna sa prejavila zvýšením cien medu priemerne o 50 centov za kilogram. "Všeobecne sú ceny medu vyššie na južnom Slovensku a v okolí hlavného mesta. Kilogram agátového medu tu vyjde na sedem eur, medovicového na osem až deväť eur." Slovenskí včelári vyprodukujú viac medu, ako je jeho spotreba, napriek tomu obchodníci med dovážajú. Podľa Štefaňáka pre včelára nemá význam tlačiť sa do obchodných reťazcov. "Ľudia zvyčajne majú svojho včelára, od ktorého med nakupujú. Ak takého nemajú, využívajú rôzne výstavy či tržnice, kde kúpia kvalitný slovenský med. Ja napríklad nemám vôbec problém predať celú svoju produkciu." Slovenské medy sú veľmi dobre hodnotené aj v zahraničí, o čom svedčí množstvo ocenení, ktoré si včelári dovážajú z rôznych súťaží. O slovenský med je záujem napríklad v Nemecku, kam smeruje časť slovenskej produkcie medu.
