Letné prázdniny, čas dovoleniek a vysokých teplôt sa nezadržateľne blížia. Pokiaľ vás to ťahá niekde na výlet, vyskúšajte navštíviť zaujímavé miesta, z ktorých sála história, sú zakryté rúškom tajomstva či jednoducho netradičné miesta, o ktorých ste možno ani nevedeli. Za turistikou nemusíte chodiť ďaleko. Pohoria Tribeč a Považský Inovec ukrývajú mnoho lokalít, ktoré sú na jednodňový výlet ako stvorené. Či už vás zaujíma história, netypické prírodné útvary, alebo sa len radi kocháte nádherným výhľadom – tieto miesta sa oplatí navštíviť.
Oselný vrch
V severovýchodnej časti Tribečského pohoria, neďaleko Veľkých Uheriec, sa 632 m. n. m týči kremencový vrch, ktorý návštevníkom ponúka prekrásny výhľad na všetky strany. Počas priaznivého počasia môžete zahliadnuť vrchy Žarnov, Buchlov, Rokoš, Kľak, blízke Dobrolínske skaly, ale aj hrebeň samotného Tribeča. Dostať sa sem dá po zelenej turistickej značke, začínajúcej pri priehrade vo Veľkých Uherciach.
Napriek tomu, že miestny turisti ho navštevujú veľmi radi, v širšom okolí až taký známy nie je. Priamo pod vrchom sa nachádza posedenie s ohniskom, miesto na oddych a občerstvenie po túre. Pod skalnatým vrchom možno vidieť menšie „kamenné more“. V minulosti sa v tejto lokalite naozaj nachádzalo more, čomu svedčia nálezy rôznych ulitníkov a hlavonožcov. Pozornejším okom možno na vrchole zbadať aj pozostatky valového opevnenia.
Kamenná stavba „Cincilák“
Predpokladá sa, že táto stavba pod vrcholom Veľkého Tribeča v minulosti slúžila ako signálna „vartovka“. Rozmiestnenie okien totiž ponúka výhľad na tri hrady: Gýmeš, Čierny hrad a Topoľčiansky hrad. V prípade ohrozenia tu mali zakladať vatry, aby upozornili pánov na hradoch.
Nachádza sa na skalnatom hrebeni nazývanom Lipka v časti Cincilák nad obcou Súlovce. Kamenná stavba bola pravdepodobne postavená v 16. – 17. storočí. Nasvedčuje tomu nájdené kovanie v blízkosti tejto stavby. Dnes je uložené v Pamiatkovom úrade v Topoľčanoch.
Mačacia skalka
Topoľčiansky hrad, či archeologické nálezisko Valy v Bojnej sa tešia bohatej návštevnosti. Málokto však vie, že neďaleko nich sa nachádza úžasná vyhliadka s unikátnym prírodným útvarom. Prístup sem je najjednoduchší z obce Bojná a Záhrady smerom k vrcholu na mape označenom ako Skalka. Na rázcestí lesných ciest treba pokračovať vyznačeným smerom podľa miestneho označenia.
Vápencový vrch okrem kešky ukrýva aj dve menšie jaskyne. Dominantným prvkom je však netypická, asi 8-metrová skalná ihla. Okrem okolitých dediniek je pekný výhľad aj na drevenú rozhľadňu na Marháte, v pozadí vidieť hrebeň Tribečského pohoria.
Kostolec v Starom háji
Prázdnovčania v minulosti nemali svoj vlastný kostol, ale v osade, niekedy samostatnej obci Horňany stál románsky kostolík Všetkých svätých. O jeho existencii vypovedá aj svedectvo Mateja Bela a jeho zakreslenie v prvých vojenských mapách, v ktorých je vytýčená i cesta k nemu. Doteraz sa zachovali v ústnom podaní chotárne názvy dokazujúce jeho existenciu. Lesná cesta vedúca k niekdajšiemu kostolíku sa nazýva „Smrtná.“
Základy a ruiny kostolíka pravdepodobne z 12. – 13. storočia sú skryté v nízkom pahorku pod náletovými drevinami. Poloha je ale pomerne dobre identifikovateľná. Písomná zmienka o zániku kostolíka a dedinky Horňany nie je doložená. Na mieste niekdajšieho kostolíka dnes stojí pamätný kríž. Ruina je národná kultúrna pamiatka evidovaná pod číslom ÚZPF 192/0.
Jaskyňa Brloh
Jaskýň s rovnakým názvom je na Slovensku niekoľko. Názov vypovedá o tom, že poslednými obyvateľmi tejto jaskyne boli jazveci. Svedčia o tom ich kostrové nálezy. V súčasnosti v nej nachádzajú útočisko už len netopiere.
Nájsť ju možno na severnej strane pod vrcholom kopca Predný Brloh v nadmorskej výške 340 m. Veľká vstupná sieň sa nachádza neďaleko zaniknutej vápenky Cibajky. Z nej ďalej pokračujú vertikálne „plazivky“, ktoré vedú do ďalších priestorov. Jaskyniari tu po viacerých rokoch začali znovu objavovať a prekopávať sa do nových priestorov. V blízkosti sa nachádzajú viaceré menšie ale potencionálne podzemné priestory.
Michalov vrch
V lesoch nad obcou Veľký Klíž v nadmorskej výške 540 m sa kedysi rozprestieral hrad. Postavili ho v 11. storočí na mieste pravekého hradiska. Výstavbou neďalekého hradu Hrušov však starší Michalov strácal svoje opodstatnenie. Dnes už po ňom zostali len nepatrné stopy.
Po ceste sem odporúčame zastaviť sa aj na Vrchhore, kde sa nachádza zrúcanina kostola a renesančná kaplnka. Zo sedla Vrchhora sem vedie modrá turistická značka. Po výstupe sa môžete zapísať do vrcholovej knihy a posedieť si pri stole s lavičkami. Za pekného počasia ponúka výhľad aj na vrcholky Malej Fatry. Neďaleko, pod vrcholom Šimonov sa nachádza aj obľúbené miesto trampov – Šimlov, obrovské skalné bralo s menšími jaskyňami.
Kamenná brána
Pomerne zriedkavý geologický útvar, nazývaný tiež Deravé skaly sa nachádza približne na spojnici sedla Plešivca a samoty Hlboké nad Kolačnom. Ide o zaujímavý priechodný skalný otvor uprostred lesa. Biele šípky na stromoch vedúce ku Kamennej bráne v závere cesty sú mimo vyznačených turistických trás. Prístup sem je však nenáročný, nájdete tu aj návštevnú knihu.
