TOPOĽČANY. Pred 25 rokmi sa začala písať novodobá história topoľčianskej nemocnice. Deväťdesiate roky boli obdobím veľkých spoločenských zmien, vzniku novej republiky.
V topoľčianskej nemocnici v tom čase prebiehali veľké zmeny, v rámci ktorých pokračovala výstavba rozostavaného lôžkového pavilónu.
Na toto obdobie si zaspomínal Ivan Snopek, ktorý sa v roku 1992 stal riaditeľom nemocnice a na tejto funkcii zotrval s malou prestávkou až do roku 1998. Počas jeho pôsobenia sa podarilo zrealizovať väčšinu prác na novom pavilóne a pri jeho odchode z funkcie zostávalo dokončiť iba pár drobností.
Ešte za čias socializmu sa rozhodlo, že Topoľčany potrebujú novú nemocnicu. Podľa projektu však mala byť omnoho väčšia, ako môžeme vidieť dnes. „Nová nemocnica sa mala stavať na etapy. Teraz má dva lôžkové pavilóny, no mala mať tri. Projekt bol krásny, no nebola tu sila, ktorá by ho dokázala pretlačiť. Svoju úlohu zohral aj rozpad okresu,“ prezradil nám doktor Snopek, podľa ktorého bola dostavba nového pavilónu aspoň do dnešnej podoby nutnosťou.
Nemocnica mala totižto ešte interné, detské, krčné a očné lôžkové oddelenia umiestnené v poliklinike, čo spôsobovalo nemocnici komplikácie a zbytočne zvyšovalo náklady na jej prevádzku. Sanitky napríklad museli pravidelne premávať medzi poliklinikou a nemocnicou, aby bola zabezpečená komunikácia medzi chirurgickými a internými oddeleniami.
Bývalý riaditeľ topoľčianskej nemocnice Ivan Snopek. (zdroj: Ondrej Šomodi)„Štát peniaze mal, no rozdeľovali sa, ako sa im hodilo. Preto som ministra aspoň raz za 10 dní atakoval, až som bol nepríjemný, keďže vtedy stále iba hrubá stavba,“ pokračoval v svojom rozprávaní Ivan Snopek. Tým, že začali chodiť peniaze na dostavbu sa však všetky problémy nevyriešili a niektoré oddelenia fungujú v dnešnej podobe len vďaka šikovnosti vtedajšieho personálu. Napríklad gynekologicko-pôrodnícke oddelenie malo zostať v starej budove, ktorá mala problémy s plesňami a do nového sa malo sťahovať až po výstavbe tretej etapy nemocnice. Tá sa však nikdy nerealizovala.
„Bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia aj na to, aby ministerstvo zdravotníctva dalo súhlas na zmenu projektovej dokumentácie. O hygienických problémoch v budove, kde v tom čase toto oddelenie sídlilo, som musel opakovane osobne presviedčať ministra.“
Traumatologické oddelenie zasa vzniklo odčlenením od chirurgického.
„Chýbalo nám jedno lôžkové oddelenie na to, aby sme mohli byť zaradení do vyššej kategórie nemocníc, čo so sebou prinášalo aj viac peňazí. Mali sme 90 chirurgických lôžok, preto som prehovoril ministra, aby sme z tých 90 lôžok mohli 30 zobrať a urobiť traumatológiu. Vďaka tomu sa nemocnica dostala do druhej kategórie,“ prezradil nám doktor Snopek.
Mnohí zamestnanci nemocnice si spomínajú, že v tomto období dostávali dokonca vianočné odmeny. Bolo to tým, že do nemocnice tieklo viac peňazí?
„Vôbec nie,“ prezradil nám bývalý riaditeľ. „Za veľmi dobrú prácu si pracovníci nemocnice odmenu zaslúžili a vtedajší námestníci dodržiavali prísne kontroly hospodárenia. Veľa vecí sa nám podarili získať aj sponzorsky, napríklad generátor náhradného zdroja elektriny pre nemocnicu, niektoré prístroje a stavebné práce na rekonštrukciu starých budov... Tiež sa zaviedla prísna kontrola použitia financií na výstavbu nového lôžkového pavilónu.“
Doktor Ivan Snopek je jedným zo spoluzakladateľov transfúzneho oddelenie v Topoľčanoch, ktoré s a vybudovalo v roku 1991. So sponzorstvom rakúskeho Červeného kríza bolo pri oddelení zriadené aj plazmaferetické centrum ako jedno z prvých v republike.
Dovtedy sa krv musela nakupovať, čo bolo dosť drahé a neboli zriedkavé prípady, kedy sanitka musela ísť po krv až do Banskej Bystrice či Košíc. Krv bola vtedy omnoho vzácnejšia ako dnes. Príčinou bolo okrem iného aj to, že sa odoberala do fliaš a mala omnoho kratšiu expiračnú dobu.
Dnes sa už používajú jednorázové plastové vaky, v ktorých krv vydrží omnoho dlhšie. Darovanie krvi pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa výrazne líšilo od toho v dnešnej dobe. Na odber slúžili sterilné boxy s okienkom, kam darca musel prestrčiť ruku. Vo vnútri sedela sestrička a v sterilných podmienkach odoberala krv do fliaš. Spočiatku sa krv ani netestovala na choroby ako hepatitída C či AIDS.
